Včelárstvo Jozef Ľupták

Nadstavkové včelárenie

ulova-zostava

Požiadavky na úľ z hľadiska racionálneho včelárenia

Včelári sa pozerajú na úľ rôzne. Jedna skupina jeho dôležitosť preceňuje, je pokladaný za najdôležitejšiu súčasť včelárenie – výnosu včelstva. Druhá skupina úlohu úľa silno podceňuje a tvrdia, že konštrukcia a kvalita úľa výnos včelstva neovplyvňuje. Skutočná pravda sa nachádza medzi týmito extrémami. Úľ je obydlie včiel, ktoré musí poskytovať včelstvu priestor pre jeho žiaduci rozvoj, chrániť včelstvo pred nepriazňou vonkajšieho prostredia a včelárom umožňovať usmerňovanie vývinu včelstiev s najmenšími nárokmi na pracovný čas. Konečným cieľom použitia vhodného úľa v súlade s metódou ošetrovania včelstiev je produkovať jednotku produkcie (med, ostatné včelie produkty) s najmenším množstvom vynaloženého pracovného času na ošetrovanie pri primeranej spotrebe ostatného materiálu, napr. cukru na kŕmenie.

Aby úľ spĺňal prísne požiadavky racionálneho ošetrovania včelstiev, musí vyhovovať mnohým hľadiskám, ktoré si ďalej podrobnejšie preberieme.

Úľ – popr. nadstavok má byť prístupný zhora tak, aby bolo možné pohodlne vybrať ktorýkoľvek rámik. Úľ má byť nadstavkový, aby bolo možné podľa potreby úľový priestor rozširovať, ľahko kontrolovať a využívať nadstavkové metódy ošetrovania včelstiev. Len taký úľ vyžaduje na účinné ošetrovanie včelstiev málo pracovného času v priebehu celého včelárskeho roka. Tvar úľového priestoru má vyhovovať potrebám včelstva. Tvar chumáča v zime a plodového telesa v jarných mesiacoch by sa mal blížiť tvaru gule. Tomu zodpovedá úľový priestor tvaru kocky alebo tvaru vyššieho pre zimu a skorú jar, pre leto priestor asi dvakrát vyšší. V takomto priestore má včelstvo možnosť podľa platných zákonitostí ukladať dostatok peľu a medu v blízkosti plodového telesa. Úľ pre chov silných včelstiev teda musí mať širší rámiky. Výhodný je štvorcový pôdorys úľového priestoru s možnosťou jednoduchej zmeny postavenia rámikov voči cézne o 90º, tj. zmenou stavby. Výška úľového priestoru je daná použitím počtu nástavcov a ich výškou.

 

Dôležité pri nadstavkovom systéme včelárenia je používanie rámikov s užšími spodnými časťami. Včely pri rámikoch s úzkou spodnou časťou dostávujú zásoby až k tejto časti a tak pri dodržaní optimálnej medzi-nadstavkovej medzery sa zmenší vzdialenosť medzi dielom na minimum a plástová plocha v nadstavkovom úli je tak pre včely celistvejšia.

 

Rámiky s užším spodkom: asi jeden drôt na 5 cm výšky rámika. Vrchný drôt vedieme 1,5 – 2,5 cm pod hornú časť, najnižšie 3 – 5 cm nad spodnú lištu. Pri zatavovaní ponechávame medzi medzi-stenou a spodnou lištou medzeru min. 2 – 3 mm.

 

Včelstvo v úli musí mať dostatok vzduchu. Včela má vzdušnicový systém dýchania a vyžaduje dostatok čerstvého vzduchu po celý rok. Úľ musí mať veľký letáč (po celej šírke úľa s výškou 10 – 30 mm), u vyšších zostáv doplnené očkami v nadstavkoch. Ochrana proti myšiam v zime sa musí zabezpečiť mriežkou – pletivom s okami o svetlosti cca 6 x 6 mm až 7 x 7 mm. Podmet pri prevoze včelstiev slúži ako únikový priestor a mal by mať výšku cca 10 cm. Obsadenie podmetu je výbornou signalizáciou pre včasné rozšírenie úľového priestoru pri jeho rozširovaní v jarných mesiacoch. V zimných mesiacoch, kedy včelstvo nevyužíva letáč a ventiláciu, je nutné zaistiť odvod vodných pár priedušným stropom a vekom, prípadne očkami v horných nástavcoch.

 

Úľ svojou konštrukciou, pokiaľ nie je špeciálne určený pre jednoúčelové použitie, by mal vyhovovať rôznym metódam včelárenie, umiestnenie na včelnice, na kočovanie, popr. aj umiestnenie v kočovnom voze. Pri prevozoch, na uzatvorenie alebo otvorenie po prevoze by sa nemalo spotrebovať viac času ako 20 – 30 sekúnd na úľ.

 

Materiál použitý na výrobu úľa musí vyhovovať hygienickým predpisom pre nepriamy styk s potravinami. To znamená, že zo stien úľa a ďalších častí sa nesmú uvoľňovať mechanické častice alebo látky, ktoré by mohli prejsť do medu v plástoch. Na výrobu úľov je vyhovujúce drevo, hobra, sololit, vybrané šarže penového polystyrénu, slama, bežné fermežové, epoxidové – dvojzložkové, latexové, olejové a syntetické nátery.

 

Konštrukcia a materiál úľa by mal umožňovať jednoduchú dezinfekciu, jedno z hlavných preventívnych opatrení v boji proti chorobám, najmä nosematóze a chorobám včelieho plodu. Vo včelárske praxi je najvýhodnejšie použitie dezinfekcia plameňom. Úľ svojou konštrukciou musí umožňovať ľahké vykonávanie nariadených veterinárnych zásahov v súvislosti s bojom proti varroáze (klieštikovitosti). Riešenie dna musí umožniť vloženie podložky kryjúce celé dno. Podložka musí byť vyberateľná v ktorejkoľvek dobe bez vyrušenie včelstva. Minimálna výška podmetu na tento účel má byť 3 cm.

 

Stena úľa musí pomáhať včelstvu v úli udržiavať žiaducu mikroklímu. Ovplyvnenie procesov prienikov teplôt cez stenu do úľa a z úľa je jav zložitý, v každom ročnom období odlišný. Stena by mala mať dostatočnú tepelnú izoláciu, aby bolo zamedzené hlavne v jarnom prechodnom období zbytočným stratám tepla z úľového priestoru. Tento únik tepla musí včelstvo nahradiť vyššou spotrebou glycidových zásob. Dobrá tepelná izolácia je výhodná aj v letných mesiacoch, hlavne u úľov včelnicového rozmiestnenia, k ochrane úľov pred prehrievaním. Veľmi dôležitá je tepelná kapacita úľových stien. Vysoká tepelná kapacita nie je žiaduca. V takých úľoch včelstvo musí vyrobiť veľa tepelnej energie k vyhriatiu úľového priestoru po uvoľnení chumáča, napr. Na jar. Často potom dochádza k oneskorenej reakcii na vonkajšie oteplenie a tým aj k spomalenému rozvoju. Tepelná kapacita sa môže zväčšiť a tepelná izolácia zmenšiť napr. Kondenzáciou vodných pár na stenách a vsiaknutím vody do týchto stien pri nevhodnej ventilácii tak, ako sa to často stávalo u úľa Moravský univerzál.

 

Základné princípy nadstavkového včelárenie

 

Cieľom včelárenie v nadstavkových úľoch je racionalizácia chovu včiel smerom k silnejším a prirodzenejšie vedeným kolóniám, ktoré nevyžadujú toľko prevádzkových zásahov. Nadstavkové úle umožňujú prispôsobovať veľkosť priestoru potrebám včelstva a znáške. Vhodne volený priestor umožňuje do značnej miery nahradiť prácu s jednotlivými rámiky manipuláciou s celými nadstavkami.

 

Stanovenému cieľu zodpovedá úľ tým viac, čím nižší má rámik (až k úľom nízkonadstavkovým), zatiaľ čo s rastúcou výškou plástu sa metodika včelárenia nutne blíži tradičnému poňatiu. Voľbou určitého typu nadstavkového úľa kladieme teda súčasne hranicu technológie, ktorú budeme vo svojej včelárskej prevádzke používať.

 

Podmienkou úspechu nadstavkovej metódy je schopnosť priemerne fyzicky zdatného pracovníka manipulovať s celými nadstavkami. Z toho logicky vyplýva, že čím sú rámiky vyššia, tým menej ich v nadstavkoch môže byť. Čím menej plástov však nadstavok obsahuje, tým väčší význam

VIDEO - Povrchová úprava častí úľa

No posts found!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *