Včelárstvo Jozef Ľupták

Včelí jed (apitoxín)

vcelieule

Že na tom včeľom bodnutí niečo je, si ľudia čoskoro všimli vďaka včelárom. Pretože netrpeli dnou ani reumatizmom, začali ľudoví liečitelia skúmať vplyv včelieho bodnutie na ľudský organizmus. A neprestáva nás prekvapovať dodnes.

Práve dna a reumatizmus preslávili účinok včelieho jedu najviac, zďaleka to ale nie je jediné použitie. Napríklad Ing. Jiří Janča, CsC (1924-2005), známy autor kníh o alternatívnych liečebných postupoch, využíval apitoxín na liečbu opuchov, zápalov a dokonca aj na ženské cysty. Mimochodom, jeho knižky určite odporúčame, dodnes je v predaji viac ako 10 jeho titulov.

Známa je aj apiterapia, ktorou sa napríklad v Rumunsku lieči roztrúsená skleróza. A dokonca je tam už v ponuke ďalších tridsať homologizovaných produktov z medu, propolisu a materskej kašičky, s ktorými možno liečiť ďalšie choroby. Podobný trend možno zaznamenať aj u nás.

Jed najviac využívame pri bolestiach kĺbov alebo na opuchy, vyrábajú sa z neho najrôznejšie masti. Existuje ale aj iná, o niečo bolestivejšia metóda liečby – ale o tom si povieme až nižšie v článku.

Včelí jed je bezfarebná horká tekutina, ktorá na vzduchu rýchlo kryštalizuje. Včely ju produkujú ako „náboje“ do svojej mocnej obrannej zbrane – žihadla. Zámerne píšeme množné číslo “náboje”, pretože napriek všeobecnej mienke nemusí včielka bodnúť len raz a zomrieť. Je síce pravda, že žihladlo má spätné háčiky, takže sa v koži zachytí a včielku nevratne poškodí. Pokiaľ ale včela bodne do niečoho mäkšieho, napríklad osy pri obrane úľa, o žihadlo nepríde a súboj bez následkov prežije.

Žihladlo, a tým aj včelí jed, paradoxne vlastnia len samičky robotnice, a nie trúdy, u ktorých by sme to v ľudskom svete očakávali omnoho skôr. Žihadlo má tiež včelia kráľovná, ale tá ho používa len pri súboji so sokyňou.

Ako včelí jed získavame?

Pri zbere apitoxínu využívame práve istú odolnosť žihadla proti vytrhnutiu, takže včielka neuhynú. Včely prebiehajú cez sklo, na ktorom je mikroténová fólia. Nad fóliou sú natiahnuté drôtiky, do ktorých je premietaný elektrický prúd, ktorý včely dráždi. Ony pichnú a zanechajú kvapôčku jedu na skle a tenká fólia im nezabráni pri vytiahnutí žihadla.

Čo všetko včelí jed obsahuje?

Podobne ako materská kašička mení svoje zloženie pôsobením vzduchu a času, aj včelí jed „zrie“. Nie je preto jednoduché určiť jeho presné zloženie, všeobecne je ale najviac zastúpený melitin (ten poškodzuje krvinky), apamin, ktorý pôsobí na nervovú sústavu, a fosfolipáza, ktorá stojí za hemolýzou (teda poškodením membrány krviniek, ktoré tým zanikajú).

Všetky zložky apitoxínu navzájom posilňujú svoje účinky, sú teda v tzv. synergii. Spôsobujú rýchlu paralýzu a pohybové ochrnutie, pretože pôsobia na nervovú sústavu. Jed sa rýchlo dostáva do obehového systému a znižuje krvný tlak, rozkladá červené krvinky a pôsobí aj na dýchaciu sústavu.

Poplach!

Počas bodnutia uvoľňuje včela do okolia amylacetát, teda tzv. poplašný feromón. Keď ho ostatné včely zachytia, okamžite sa prepnú do útočného módu a začnú byť agresívne. Na osobný súboj s jednou včelou preto zabudnite, hrdosť dajte bokom a utečte – ostatné jej čoskoro priletia na pomoc.

Jedno pichnutie môže vadiť len alergikom, inak ho normálne ustojíme len s opuchom a pocitom pálenia alebo svrbenie. Problém nastáva u väčšieho počtu bodnutí – nad 200 žihadiel už môže ísť o život, za takmer istú hranicu sa všeobecne udáva 500 bodnutí za jeden útok. Pri menších stavovcov, ako napríklad myši, ktorej sa zachcelo medu, stačí niekoľko desiatok bodnutí.

Inou kapitolou sú alergici, ktorým aj jediné žihadlo môže spôsobiť anafylaktický šok. Je to silná alergická reakcia s výrazným opuchom, dýchavičnosťou a zmenou krvného tlaku, príznakom býva tiež zmena farby kože a celková nevoľnosť. Tu už nezostáva než volať záchrannú službu 155 a počkať na injekciu – záchranári alergikovi podajú adrenalín a sterilný roztok, ktorý stiahne cievy a uvoľní svaly. Rýchlo sa mu potom uľaví.

Najlepším spôsobom je ale prevencia, preto nedráždite včely predovšetkým pred dažďom, kedy sa podráždené lietavky vracajú k úľu, nechoďte k úľa príliš navoňaný a nerobte prudké pohyby. Ak zpanikárite a začnete sa pred zvedavou včelou oháňať rukou, môžete malého tvora zbytočne vydráždiť k útoku.

Pokiaľ už ku včeliemu útoku dôjde, máte dve účinné možnosti – skočiť do vody, alebo prebehnúť krovím / lístím. Členitý podrast zmätie zmysly včiel, a môžete sa im tak ľahko stratiť. Naopak utekať po voľnom teréne nie je príliš efektívne, stále uvidia vašu bežiaci siluetu a v lete sú ďaleko rýchlejšie. Určite zatvorte ústa, jediné bodnutie do jazyka môže spôsobiť veľký problém.

Ako na včelie bodnutie?

Zaručených receptov, ako sa zbaviť pálenie a opuchu, koluje medzi ľuďmi veľa. Osvedčilo sa najmä klasické chladenie, rozkrojená cibuľa, ocot alebo med. Pomôcť môže aj šumivé kalcium. Pre zmiernenie opuchu vyškrabte žihadlo čo najrýchlejšie, najlepšie jedným nechtom, aby nedošlo k ešte väčšiemu stisku jedového vačku. Napr. rovná pinzeta je preto úplne nevhodná.

Čo lieči apitoxín?

Masť s apitoxínom – včelím jedom

Keď už nejaké to žihadlo dostanete, môžete sa upokojiť, že ste urobili aj niečo pre seba. Po prvé sa vám zlepší obranyschopnosť na ďalšie žihadlá, reakcia pokožky už nebude tak prudká. Po druhé ste sa s trochou zveličenia podrobili apiterapii. Tá sa v tomto prípade dodnes používa na liečbu reumatizmu či artritídy a spočíva priamo v bodnutí včelou na postihnuté miesto.

Terapia má presný postup, celkovo pacient dostane počas 2 mesiacov až 200 žihadiel. Jej účinnosť sa zvyšuje kombináciou s podávaním materskej kašičky, a to najčastejšie vo forme krému. Liečba môže prebiehať aj injekčne, kedy sa apitoxín v roztoku zavádza tenkou ihlou priamo pod kožu. Menej účinnou, ale príjemnejšou a najviac využívanou metódou je potom používanie krémov s apitoxínom.

Apitoxín ďalej môže liečiť zápaly alebo rôzne opuchy a zápaly nervov.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *