Včely ako krotiteľky slonov

Pre roľníkov z Kene sú slony pobehujúce po ich políčkach pohromou, a preto vzácne tvory napriek všetkým zákazom zabíjajú otrávenými šípmi. Existuje však riešenie, ako hrubokožcom jednoducho v zničení úrody zabrániť. Stačí si okolo pozemkov postaviť úle pre včely, ktorých žihadiel sa slony boja. Práve na strachu obrích cicavcov z bodavého hmyzu je založený projekt Angličanky Lucy Kingovej, ktorý je veľkou nádejou pri snahe predchádzať opakovaným stretom medzi ľuďmi a slonmi, ktoré majú tragické dôsledky pre obe strany.

vcelieule

Ilustračný obrázok (zdroj: stock.adobe)

Keď kamene a delobuchy nestačia

Slony nechodia po našich chodníkoch, ale my po ich. Roľníci kvôli rastúcej populácii a nedostatku pôdy osídľujú aj miesta, kam predtým ani nechodili, robia si políčka priamo tam, kadiaľ vedú staré migračné ťahy divokých zvierat, ale neexistuje autorita, ktorá by v tom ľuďom zabránila. Slony pri svojej prírodou naordinovanej púti tak zrazu narazia na úrodu. Niečo zožerú, ešte väčšiu časť podupú a čo horšie, vďaka dobrej pamäti si pohostinné miesto pamätajú, takže prídu zas. Pre poľnohospodárov taká opakovaná návšteva príliš veľkého nepozvaného hosťa môže byť otázkou života a smrti, pretože do plodín na svojom poli vložili všetok svoj majetok. Niet divu, že sa bránia, aby im slony vlastníctvo nezničili. Dedinčania sa ich snaží odohnať kameňmi, fakľami, búchaním do hrnca, blikaním baterky, delobuchmi alebo výstrelmi, čo však často vedie k panike stáda a s ňou ešte k väčším škodám na majetku a hlavne na zdraví ľudí. 

A samozrejme tiež slonov, ktorých sa farmári cez hrozbu vysokých trestov snažia zbaviť pomocou guliek alebo jedovatých šípov. Hoci sa pri rýchlom znižovaní ich počtu hovorí hlavne o pytliactve kvôli dopytu po kloch na východoázijských ilegálnych trhoch, dedinčania brániaci kukuricu majú na ohrození existencie tohto druhu porovnateľný podiel. Ešte v polovici minulého storočia sa ich počty na kontinente odhadovali na najmenej tri milióny, dnes je to napriek všetkej snahe ochrancov prírody sotva 700-tisíc. A ďalej ich rapídne ubúda.

Falošné úle na oklamanie nepriateľa

Začiatkom tisícročia jedného z vedcov v národnom parku Samburu, keď na zničenej savane po návšteve stáda našiel len jeden nedotknutý strom. Bolo na ňom hniezdo divých včiel. Jeho domnienka sa potom potvrdila, keď púšťali ich nahratý zvuk oddychujúcim slonom, ktorí kvôli bzučaniu radšej prerušili siestu a vydali sa hľadať pokojnejšie miesto. A dokonca pred nebezpečným hmyzom varovali svojich príbuzných na diaľku trúbením.

To viedlo britskú študentku Lucy Kingovou k nápadu, že kvôli strachu zo žihadiel by sa dali chobotnatcov prírodnou cestou takmer bezbolestne odkloniť od ľudských usadlostí. Projekt, ktorý jej samotnej priniesol doktorát, rozbehla najskôr na troch miestach v Keni, ale pre jeho nízke náklady a vysokú úspešnosť projektu (znížil počet podupaných políčok o 84 percent) ho testujú aj v ďalších ôsmich afrických a štyroch ázijských štátoch.

Funguje to tak, že na stromčekoch či koloch sú natiahnuté drôty, na ktorých vo vzdialenosti osem metrov od seba visí kvádrové žlté úle. Mohli by byť samozrejme aj na stromoch, ale táto pozícia je oveľa praktickejšie. Po prvé sa z nej oveľa ľahšie dá vyberať med a dostane sa tak k nemu len človek a nie mangusty alebo mediar.

Drôt má navyše tú výhodu, že sa rozhojdajú aj vzdialené úle, keď sa do neho slon len ľahko oprie, čo prebudí včely k aktivite.

Žihadlá nie sú jedinou múdrou a relatívne nenákladnou metódou (v porovnaní s oplotením elektrickými drôtmi), ako zabraňovať stretom medzi slonmi i ľuďmi. Ďalšími sú napríklad ploty potierané zmesou automobilového oleja a čili papričiek. Ale včelí variant okrem odstrašenie nepriateľa prináša aj ďalšie benefity. Po prvé zdatných opeľovačov a po druhé med a vosk. Dedinčania ich nepoužívajú pre seba, ale majú ho ako slušný privýrobok k lopote na poli.

vcelieule

Ilustračný obrázok (zdroj: stock.adobe)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *