Zabijácke včely

experiment, ktorý sa nepodaril

Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako bežné európske včely – vzhľadom a veľkosťou sa takmer nelíšia, opeľujú kvety, vyrábajú med a majú podobnú štruktúru spoločenstva. Líšia sa len v jedinom aspekte správaní – sú extrémne citlivé a útočia pri prvom náznaku ohrozenia. Ich útok je zväčša smrtiaci.

vcelieule

Zabijácke včely
vznikli skrížením
afrických a európskych
druhov. 
Bežne sa od seba voľným okom rozpoznať nedajú.

Európske včely, importované do Južnej Ameriky, sa nedokázali príliš dobre prispôsobiť tropickým podmienkam. Preto bol v roku 1956 popredný brazílsky genetik Warwick E. Kerr poverený vyšľachtením včiel, ktoré by produkovali viac medu, lepšie znášali miestne podnebie a zároveň mali relatívne mierne spôsoby európskych včiel. Kerr preto odišiel študovať včely do Afriky, odkiaľ si priviezol 75 včelích kráľovien. Africké včely (Apis mellifera scutellata) potom krížil s európskymi druhmi (napr. S A. m. Ligustica či A. m. Iberiensis). V roku 1957 však jeden neopatrný včelár odstránil z úľov afrických včiel mriežky a 26 rojov tak nedopatrením uniklo. Potom, čo sa európske populácie s africkými včelami skrížili,  ukázalo sa, že hybridné včely boli prispôsobivejšie a odolnejší ako európske druhy a produkovali množstvo medu; okrem toho ale boli tiež nezvyčajne agresívne.

Po afrických včelách zdedili kríženci agresivitu
Africkí predkovia týchto krížencov museli počas svojho vývoja čeliť drsnejším podmienkam než európske druhy. Vyvinuli si teda účinný obranný systém: majú vyvinutú citlivosť na vibrácie v okolí. Na akékoľvek vyrušenie tohto typu upozornia včelí špehovia vypustením feromónu, ktorý informuje včelstvo o nebezpečenstve a vyzýva na okamžitý útoku na čokoľvek v dosahu. “Ak napríklad kosačka na trávu pracuje aj vo vzdialenosti niekoľkých domov od kolónie, včely môžu ucíti vibrácie a bodnú kohokoľvek v tej oblasti,” uviedol Eric müssen z katedry entomológia na kalifornskej univerzite pre Discovery News. Pri bodnutí žihadlom sa navyše uvoľňuje vôňa pripomínajúca banány, ktorá priťahuje ďalšie včely a umocňuje ich agresivitu.

Jed zabijáckych včiel sa od jedu európskych nelíši
Hoci majú hybridné včely zhruba rovnaké množstvo jedu ako európske druhy a rovnako ako európske včely do niekoľkých minút po bodnutí hynú, majú ich napadnutia ďaleko horšie následky. Útočia totiž v obrovských počtoch – zatiaľ čo pri obranných akciách európskych včiel schytá človek obvykle okolo 20 žihadiel a v prípade vážneho narušenia celej kolónie utrpí nanajvýš 200 bodnutie, pri útoku “zabijáckych” včiel sa počítajú žihadlá do tisícov.

Z Južnej a Strednej Ameriky do USA
Populácie európskych včiel v Južnej a Strednej Amerike boli rýchlo pohltené hybridnými včelami. V roku 1990 boli zaznamenané prvé výskyty krížencov v Texase a od tej doby sa hybridy rozšírili do mnohých štátov USA. Podľa odborníkov z entomologického oddelenia illinoiskej univerzity v súčasnosti usmrtia približne 40 ľudí ročne. Verejnosti sa odporúča sa včelím rojom a kolóniám vyhýbať oblúkom. Pri situáciu, že na roj človek náhodou narazí a včely si ho všimnú, existuje len jediná rada: čo najrýchlejšie utiecť.

Hoci zabijácke včely predstavujú nebezpečenstvo, v Južnej a Strednej Amerike sa zabývali natoľko, že sa stali dôležitým opeľovačom radu plodín. Niektoré juhoamerické štáty sa dokonca vďaka cielenému správaniu hybridov stali významnými výrobcami medu vo svetovom meradle.

Rozširovanie hybridných včiel v USA 1990-2003

Zdroje:

Discovery News
Tucson News Now
CBNews
entnemdept.ufl.edu
en.wikipedia.org
YouTube – BBCWorldwide, 15to70
zoomagazin.cz

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.