Včelstvo na jeseň

vcelieule

Jesenné obdobie vo včelárskej sezóne možno nazvať obdobím útlmu. Je to čas, kedy včely s príchodom chladných dní a ešte chladnejších nocí začínajú “nacvičovať” chumáč. Včely vďaka tzv. samoregulácii početného stavu včelstva znížia počet jedincov len na dlhoveké včely. Prečo to robia? Áno, ide o ekonomiku. Včela si za tých niekoľko miliónov rokov vyvinula výborný prostriedok, ako zimné obdobie prežiť a to tým, že zníži počet jedincov. Včely vyženú nepotrebné trúdy a to tak, že im najprv nedávajú potravu a neskôr, ako sú slabšie a slabšie, ich vyženú do chladnej realit. Aj samotné včely na tejto samoregulácii “pracujú”. Všetky staré a krátkoveké včely sa vyvesia do podmetu a ešte čakajú na poslednú príležitosť znášky. U starších úľových zostáv väčšinou menšieho objemu včelári pozorovali tento jav ako a hovorili o tom, aké majú silné včely, že sa ani nezmestia do úľa. Dnes už vieme, že tento jav včely robia zámerne. Tie, ktoré nejdú do prezimovania sa už separujú a v skorom období sa stanú mierne povedané súčasťou kolobehu života – zomrú.

Regulácia počtu včiel

Včelstvo zreguluje počet populácie pre najlepšie prezimovanie v danom prostredí. Kilogram až kilogram a pol, tj. 10 až 15 tis. včiel, ktoré prežijú zimu, než opäť začnú na jar v prírode kvitnúť medonosné rastliny. Šesť až osem dlhých mesiacov, počas ktorých musí včelám vydržať sila a energia, tú im samozrejme dodal včelár. Príroda je múdra, výborne ich na to pripravila. Dlhoveké včely majú v sebe proti letným krátkovekým včelám mnoho tukových vankúšikov v hrudnej časti, ktoré sú súčasťou svalov.

Jesenná prehliadka

Včelár sa v tomto období zameriava prevažne na dodanie zásob, prítomnosť matky a samotnú silu včelstva. Tieto prehliadky je potrebné vykonať najneskôr do 15. októbra. Sú to väčšinou posledné prehliadky v roku. Po tých by už včely mali mať naozaj pokoj až do jari, mimo veterinárnych opatrení proti varoáze.

Zásoby: V prípade že boli glycidové zásoby dodané včas, včely sú výborne pripravené, invertované na zimné obdobie a prípadné neskoré znášky medovice nejako výrazne neovplyvnia zdravotný stav včiel. Včely by mali mať spolu s medom min. 12 – 15 kg, lepšie však je, keď majú 20 kg, pretože tým zamedzíme prípadným stratám na jar, kedy je ešte prítomná občasná nepriazeň počasia a matka je už rozplodovaná a včely musia zahrievať prakticky väčšinu plodiska. Pri nedostatku celkových zásob na zimu treba včelám dodať plné zaviečkované plásty na vyššie uvedené množstvo z iných včelstiev, alebo prípadne čo máme uskladnené. Táto situácia sa môže stať najčastejšie u tohtoročných oddelencov a včelstiev, ktoré majú mladú matku, ďalej u včelstiev, kde došlo k lúpeži zásob. Letáč má mať dostatočnú veľkosť s prihliadnutím na silu včelstva. U oddelencov sa niekedy stáva, že sú napadnuté cudzím včelstvom, pretože si neubránia vstup do úľa, plemenáča, cudzie včely pritom idú po zásobách, pretože im k tomu velí inštinkt podľa hesla: “ľahko nadobudol, ľahko stratil”. Zásobné plásty dať čo najbližšie k budúcemu chumáču, pretože jedine tak sa nemôže stať to, že sa včely “odtrhnú” a uhynú hladom.

Prítomnosť matky a jej sila

Vzhľadom k tomu, že včiel je v tomto období ešte pomerne veľa, sa matka hľadá ešte zle. Pomôcť nám má hlavne farebné označenie, ktoré ďalej slúži aj na jej identifikáciu, napovie z akého roka je, či tohtoročná či minuloročná. V prípade, že je staršia, sa musí vymeniť, čo sme mali urobiť už v období skorého leta. Práve toto obdobie je pre prijatie matky vynikajúce.

Spájanie včelstiev

Na včelnici si rozdelíme včelstvá podľa ich aktuálnej sily na slabé, stredné a silné. Slabé sú tie, ktoré nepokrývajú 2/3 nadstavka, teda do 7-9 plástov, stredné jeden celý nadstavok a silné dva a viac. Všetky slabé produkčné včelstvá spojíme so silným, prípadne posilníme stredné. A ako to urobíme? U slabého včelstva odstránime matku, včelstvo položíme aj s nadstavkom na včelstvo, s ktorým ich chceme spojiť a medzi ne dáme noviny, ktoré pred tým prederavíme na niekoľkých miestach klincom. V hornom nadstavku musia byť plné plásty glycidových zásob. V prípade, že narazíme na včelstvo, ktoré je úplne slabé a obsadá len niekoľko málo plástov, je na zamyslenie, prečo tomu tak je a zameriame sa najviac na zdravotný stav. Toto malé včelstvo vymetieme pred úle a pôvodný úľ zrušíme. Niekedy sa môže stať, že včelstvo v pomerne výbornej kondícii náhle zoslabne tak, že prakticky nie je schopné prežiť zimu. Prečo k tomu dochádza sa presne nevie, ale predpokladá sa, že na vine je práve jedna z najčastejších príčin a to je varoáza (VARO destruktor), ktorá sa rozšíri vo včelstve aj inak dobre ošetrenom veterinárnymi liekmi. Jav, ktorý sa nazýva reinvázia tohto parazita sa stane tak, že silné včelstvo napadne za účelom získania zásob oslabené včelstvo napadnuté varoázou, kde je niekoľko tisíc týchto roztočov a jednoducho si ich prinesie na lietavkách do svojho úľa. Tento prenos na včelách – reinvázia, spôsobujú hlavne včelie roje z prírody, prípadne nezodpovední včelári, ktorí nevykonajú riadne a včas ošetrenie svojich včelstiev v okolí doletu.

Vo svete sa v súčasnosti rieši CCD (Colony Collapse Disorder), a to hlavne v USA kde spôsobuje najväčšie straty včiel. V súčasnej dobe sa o tom začína hovoriť čoraz častejšie aj u európskych včelárov. Termín CCD je teda skratkou z angličtiny a slovensky doslovne to znamená kolapsová porucha spoločenstva, čomu sa u nás hovorí “Miznutie včiel”. Je to zmiznutie včiel z úľa bez zjavných príčin. V čase pred úplným kolapsom včelstvo budí dojem, že je dostatočne silné a úplne normálne. V úli sa vyskytujú iba mladé včely. Včely nie sú agresívne. Matka je prítomná, pričom v bunkách sa nachádza všetok plod, vrátane vajíčok. Plodové plásty bývajú spravidla nerovnomerne zaplodované a plod je rôzneho veku. V úli sú často zásoby medu a čerstvý nektár – to neplatí pri letnom kolapse včelstva. V prípade dostupnosti je peľ ukladaný. Doplňované krmivo včely väčšinou ignorujú. V úli sa nevyskytuje škodlivý hmyz (zavíjač voskový, malý úľový chrobák, mravce, apod.). V úli ani pred ním nie sú vidieť mŕtve včely. U včiel nie sú viditeľné stopy paralýzy, deformácie krídel a iných chorôb. Naši vedci predpokladajú, že práve varroatóza (VARO destruktor) je hlavný vinník vďaka tomu, že početne zdecimuje včelstvo a navyše, že roztoč sajúci hemolymfu (včeliu krv) je vstupnou bránou pre vírusy a ďalšie možné ochorenia, vedúce k zmiznutiu včiel z úľa.

Tejto oblasti, pretože sa jedná o celosvetovo rozšírený problém, je potrebné venovať veľkú pozornosť a v prípade varoatózy čo najlepšie dodržiavať všetky nariadené liečebné procesy s dôrazom na prevenciu. Jedine tak sa môžeme do istej miery brániť “zmiznutiu včiel” z úľa. Najdôležitejší je výskum, ktorý nám objektívne bude pomáhať eliminovať problém. Vlády na celom svete sa v tejto problematike stále viac finančne zapájajú do výskumu. Je to tým, že si plne uvedomujú nenahraditeľný význam včiel a ich ohrozenie, vrátane nás ľudí. Samozrejme, že včelár musí sledovať zdravotný stav včelstiev po celý rok. Vzhľadom k tomu, že na jeseň a následne na jar sú všetky choroby včiel najviac markantné, treba mať vyššiu ostražitosť práve v týchto obdobiach.

Diagnostické podložky

Od 1. septembra majú byť vo včelstvách už vložené podložky. Táto podložka nám oznamuje svojim obsahom, čo sa vo včelstve deje. Je preto dobré tieto podložky mať vo včelstvách nielen v čase, keď máme povinnosti vyplývajúce z nariadenia veterinárnej správy, ale počas celého roka. Dobré je používať plne zasieťované dná, dnes sa nazývajú varoadna, pretože jednoduchým spôsobom dochádza k 100% diagnostike a vôbec všetkého spadu, čo včely “vyprodukujú”. Avšak len za predpokladu, že zamedzíme prístupu mravcov, pretože tí radi využívajú príležitosť a hľadajú tu potravu. V zime na podložke nájdeme väčšinou len mal, čo sú voskové viečka z plástov medu. Počas roka však nájdeme aj ďalšie veci, ako sú peľové rúška, voskové šupinky, cukrové kryštály, apod. Na jeseň potom vo väčšej meria práve spad klieštika včelieho (VARO destruktor), na ktorého sa musíme zamerať. Zo vzorky možno aj laboratórne pri podozrení diagnostikovať spóry moru včelieho plodu (Paenobacillus larvy).

Úprava pred hlodavcami, vtákmi a ochrana včelnice pred prípadným nebezpečenstvom

Ide o to, aby do úľa nevnikli nežiadúci votrelci v čase, keď sa včely nemôžu účinne brániť, napr. Hlodavce, prípadne vtáky, apod. Je potrebné zabezpečiť vstupy do úľa, ako je samotný letáč a očká nadstavkov, a to vhodným spôsobom. Ako najlepší sa mimo česnového klinu, zníženého na 7 mm, používa česnový hrebeň, ktorý bráni vniknutiu všetkých myší a hrabošov, prípadne iných hlodavcov. Náš najbežnejšie zástupca je myš domáca (Mus musculus) a myš krovinatá (Apodemus sylvaticus), ďalej by rád do úľa zavítal aj piskor lesný (Sorex araneus) a piskor domáci (Crocidura russala). Škodlivosť myšou spočíva v následkoch, ktoré má ich zahniezdenie v úli. Stály šramot, ktorý spôsobuje čulá myš, vyrušuje včelstvo zo zimného pokoja, ktorý je jednou zo základných podmienok prezimovanie. Myši samozrejme spôsobujú veľké straty nielen na samotných včelách, ale aj včeľom diele, na úli, prípadne ďalšom zariaden. Na Včelnici, kde sa vyskytujú vtáky, sa dá brániť sieťami s veľkými okami, ktorými sa voľne môžu pohybovať včely. Ako najväčšie nebezpečenstvo pre včely a úle je v poslednej dobe žlna zelená (Picus canus) a tesár čierny (Dryocopus martius), ktorý si neberie servítky a do úľa sa snaží dostať zobákom cez stenu, ktorú riadne rozďobe svojim zobákom.

Potom si pochutnávajú títo vtáci na živých včelách. Treba sa týmto vtákom, ktorí sú navyše veľmi vynaliezaví, a ich inteligencia im umožňuje učiť svojich druhov, ako sa do úľa dostať, brániť. Ako opatrenie sa osvedčí l igelit na nadstavkoch, kde sa vtáky nemôžu prichytiť. Významné rušenie mnohokrát spôsobujú aj sýkorky bielolíce (Parus mairos) a vlha pestrá (metope apiaster), prípadne ďalšie vtáky, ktoré v zimnom období budú hľadať potravu práve na včelnici. Všetkým týmto vtákom, užitočným a mnohokrát chráneným, treba nielen zamedziť vstup do úľa, ale vybudovať im kŕmidlo, kde sa nasýti.

Zaistenie pokoja na včelnici a upratovanie včelnice, orientácia včelnice v krajine

Pred zimováním sa musí všetko zabezpečiť pre riadny pokoj na včelnici. Treba včelnice chrániť pred prudkými vetrami a jesennými a zimnými búrkami, ale aj proti preniknutiu dažďa a snehu. Včelstvá potrebujú sucho, pokoj a dostatok vzduchu. Najlepšie včelnice sú chránené budovou či stromami a kríkmi od severu na miernych svahoch. Výlety majú byť orientovaná na juh alebo juhovýchodnú stranu smerom do otvorenej krajiny. Vhodné včelnice spoznáme na jar, kedy sa na týchto miestach roztopí sneh ako prvý.

Odstránime všetky vetvy, ktoré by pod váhou snehu mohli klopať na úľ. Všetky staré konáre, prípadne celé stromy, ktoré by mohli spadnúť na úle. Lístie po opadnutí stromov a kríkov pohrabeme na hromadu, ktorá bude vzdialená min. 10 a viac metrov od včelnice, kde nájde iste útočisko ježko obyčajný (erinaceus europeus), prípadne ďalšie drobné živočíchy.

Zo včelnice je v tomto období dobré odniesť všetku štatistiku, čo sme si tvorili počas celého roka. Tieto informácie využijeme k ďalšiemu zlepšeniu našej činnosti v zimnom období. A čo že o každom včelstve za informácie vedieme? V prvom rade vyplňujeme dátum prehliadky, číslo úľa, všetky sprievodné vlastnosti, ako je miernosť (bodavosť) 1-4, rozbiehavosť 1-4, čistiaci pud 1-4, produktivitu 1-4 a rojenie 1-4. Ďalej všetko okolo matky: prítomnosť matky, farebné označenie, či má zastrihnuté krídlo. Ak máme rôzne úle, potom poznačiť typ úľa, počet plástov v úli, počet pridaných medzistienok, počet nevhodných plástov, množstvo glycidových zásob v kg / peľová plocha v dm2, počet plodových plástov, kŕmenie a jeho množstvo, ďalej spad podľa podložky so zameraním na výskyt klieštika včelieho (VARO destruktor) a ostatné podozrenia na choroby. V neposlednom rade zaznamenáme silu včelstva 1-4. Samozrejme, že je miesto aj na poznámky, prípadne poznačenie pretrvávajúcich budúcich včelárskych opatrení. Známky u sprievodných vlastností a sily včelstva sú nasledujúce: 1 najhoršie a 4 najlepšie.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *